Zaujímavosť

- Demokracia

Démokratiá: démos a krateó /v Aténach slovo demos označovalo všetkých obyvateľov, inde označovalo len ľudí jednoduchého pôvodu, alebo dokonca len chudobných ľudí. Zdá sa, že slovo demokracia používali aristokratickí kritici tohto systému ako akýse hanlivé označeniem ktorým vyjadrovali svoje opovrhnutie obyčajnými ľudˇmi, ktorým sa podarilo odstrániť predchádzajúcu neobmedzenú vládu aristokracie /Dahl 2001, 17/.

Existuje viac ako 300 definícií demokracie, rozoznávame priamu a zastupiteľskú demokraciu.

Rím: res publica, vec /res/ verejná /publicus/. Spočiatku išlo o vládu aristokracie, neskôr aj prosté obyvateľstvo /plebs/, iba muži.

Tlak smerom k demokratickému podieľaniu sa na moci môžeme nazvať logikou rovnosti. Už v praveku sa najstarší a najskúsenejší pravdepodobne spoločne rozhodovali. Niekoľko tisíc rokov bola teda istá forma primitívnej demokracie prirodzeným politickým systémom. Keď sa však ľudia usadili, prestali dominovať priaznivé okolnosti, ktoré umožnovali existenciu primitívnej demokracie: identita skupiny, malé zasahovanie zvonku a všeobecná akceptácia rovnosti. Prirodzenejšími sa stali rôzne formy hierarchie.

Ešte v 18. storočí sa z hľadiska formy , ktorou nositeľ vykonáva moc, rozlišovala demokracia a republika. Demokracia označovala to, čo dnes označujeme ako rôzne formy priamej demokracie, a republika označovala zastupiteľskú demokraciu. Podľa Dahla /2001, 21/, až do odlíšenia týchto dvoch výrazov Jamesom Madisonom sa obidva termíny používali ako identické, s prihalidnutím na jazykový pôvod /latinčina a gréčtina/. Madison pravdepodobne použil toto rozlíšenie preto, aby spochybnil názory kritikov, ktorí vyhlasovali, že predložený návrh americkej ústavy nie je dostatočne demokratický.

V staroveku si inú ako priamu demokraciu nevedeli predstaviť.

Istá forma demokracie aj v severoitalských mestách, po roku 1100 n.l., spočiatku ale len príslušníci rodín najvyššej spoločenskej vrstvy, ale postupne sa v niektorých mestách dostal k moci aj popolo - drobní remeselníci, obchodníci a podobne /Dahl 2001, 20/.

Priama demokracia sa uplatňovala v mestách na východe neskorších USA, ale tiež v rámci zhromaždenia farností v Anglicku, a v malých kantónoch vo Švajčiarsku.

Demokracia bola pravdepodobne vynájdená viac ako len raz.

Rousseau kládol dôraz na priamu demokraciu. Podľa neho sa zvrchovaná moc nedá zastupovať. Rousseau ako podmienku demokracie ale uvádza malý štát, kde sa môžu všetci občania ľahko zhromaždiť a navzájom sa poznajú, vyznačujú sa veľkou čistotou mravov, veľká rovnosť v hodnostiach a majetku a je tam malý alebo žiadny prepych. Ide o inšpiráciu Aténami a Švajčiarskom.

Hlavným cieľom revolúcií nebola spočiatku vláda ľudu (slovo demokracia sa začalo používať vo Francúzsku až v roku 1794), ale republika, tj oslobodenie človeka a ustanovenie priestoru verejnej politickej slobody.

Politický systém, ktorý by kombinoval demokraciu na celoštátnej úrovni s demokraciou na miestnej úrovni vznikol v Británii, Škandinávii, Holandsku, Švajčiarsku a inde /Dahl 2001, 21/. Išlo pochopiteľne ešte len o základy toho, čo poznáme dnes.

Demokracia ako:

a) teória, ktorá objasňuje usporiadanie spoločnosti naplňujúce základné znaky demokracie
b) ideológia, ktorá zdôvodňuje prednosti demokratického systému v porovnaní s iným systémom
c) prax, ktorá spočíva v názore na život jednotlivca v spoločnosti a uplatňovaní jeho práv pri rozhodovaní

Demokracia označuje jeden z mnohých možných spôsobov vlády, konkrétne ten, v ktorom nie je moc odvodzovaná od jednotlivca, alebo od skupiny ľudí, ale sa odvodzuje od väčšiny. V tomto sa demokracia jednoznačne odlišuje od autokratických foriem vlády ako sú monarchia alebo oligarchia.

AKÉ POLITICKÉ INŠTITÚCIE SÚ PRE DEMOKRACIU NEVYHNUTNÉ?

1. Volení štátni činitelia (nevyhnutné pre efektívnu účasť, kontrolu nad nastoľovanými témami)

2. Slobodné, spravodlivé a časté voľby (nevyhnutné pre rovnosť pri hlasovaní, kontrola nad agendou)

3. Sloboda prejavu (nevyhnutné pre efektívnu účasť, poučené porozumenie, kontrolu nad agendou)

4. Prístup k alternatívnym zdrojom informácií (nevyhnutné pre efektívnu účasť, poučené porozumenie, kontrolu nad agendou)

5. Sloboda zhromažďovania a združovania (nevyhnutné pre efektívnu účasť, poučené porozumenie, kontrolu nad agendou)

6. Občianstvo zahŕňajúce všetkých dospelých občanov (nevyhnutné pre plné začlenenie do politického života)

Zdroj: Dr. Andrej ŠKOLKAY: Základy politológie, FMK UCM v Trnave, 2004
Máj 2006
SMER-SD 32%
SDKÚ-DS 11.4%
ĽS-HZDS 10.9%
SMK 10.8%
KDH 10.2%
SNS 9.2%
SF 6.2%
KSS 3.6%
ANO 1.5%
HZD 1.5%
 Zdroj: Štatistický úrad
Prečo by mali ísť občania Slovenska voliť?
Na základe čoho sa budete rozhodovať komu vo voľbách odovzdať svoj hlas?
 [ c ] 2006 Net & Web Services, s.r.o.