Zaujímavosť

- Liberalizmus

Nebola náhoda, že sa liberálne myšlienky objavili v 16. a 17. storočí, keď v krvavých bojoch medzi kresťanskými sektami po celej Európe vysvitlo, že nebude možné nájsť náboženský konsenzus, o ktorý by sa mohla oprieť politická vláda. Na vtedajšie hrôzy reagovali Hobbes, Locke a Montesquie nabádaním na oddelenie náboženstva od štátu, a to predovšetkým v záujme občianskeho pokoja (Fukuyama 2001).

Až komplikovanou a protirečivou syntézou liberalizmu, konzervativizmu a socializmu sa utvárali moderné demokracie. Rozhodujúcu úlohu v tejto protirečivej syntéze zohral liberalizmus. Sila a slabosť liberalizmu je v tom, že niektoré jeho zložky, predovšetkým dôraz na práva jednotlivca, sa stali už temer samozrejmou súčasťou našich predstáv ako má fungovať moderná spoločnosť. Stal sa hlavnou ideológiou priemyselného Západu. Marxisti tvrdia, že liberálne myšlienky odrážajú ekonomické záujmy buržoázie. Liberálni myslitelia argumentujú, že právo vlasniť a užívať súkromný majetok, je základnou zárukou politickej slobody. Z toho vyvodzujú, že liberálnodemokratický politický systém a rešpektovanie občianskych slobôd sa môže vyvinúť len v kontexte kapitalistického ekonomického systému.

Liberalizmus je niekedy ťažko odlíšiť od iných západných politických ideológií, najmä od konzervativizmu a socializmus, ktoré si často prepožičiavajú liberálne myšlienky. Liberálne strany preto mávajú malú priťažlivosť pre voličov v etablovaných liberálnych demkraciách - ide tu o tzv. daň za úspech.

Moderné európske a americké dejiny nám ukazujú, že všetky pokusy vytvoriť liberálnu ideológiu alebo výlučný politický program liberalizmu zatiaľ vždy stroskotali. Preto tiež prívlastok liberálny v názve rozličných politických strán nemusí ani približne vypovedať o podstate ich politického programu a o tom, ako artikulujú a mienia v praxi presadzovať princípy slobody a vzájomnej rovnosti občanov (Přibáň 1997, 29).

Miera liberalizmu modernej spoločnosti nie je daná jej rozumnosťou a sebaovládaním jednotlivca, ale je posudzovaná podľa miery plurality slovníkov, ktoré sa v nej vyskytujú (Přibáň 1997, 28).

Nevyhnutnou podmienkou každej liberálnej spoločnosti je názorová a slovníková pluralita, ale predovšetkým predpoklad, že ostatní sú iní ako som ja, a pritom ich názory a vyjadrenia majú z hľadiska verejného sveta politiky rovnaký a rovnocenný význam (Přibáň 1997, 30).

Tým, čo činí postmodernú spoločnosť a jedinca liberálnymi, je práve ochrana všeobecnej plurality a rešpektovanie práva na odlišnosť a inakosť. Liberálne presvedčenie potom znamená predovšetkým neustále prítomnú ochotu brániť v spoločnosti a myslení priestor, v ktorého rámci by ostatní mohli byť iní ako sme my. Je zrejmé, že existencia takého priestoru a teda slobody a rovnosti ako takých je úzko spätá s princípom tolerancie a úcty k Druhému (Přibáň 1997, 30-31).

Pôvod slova:

výraz "liberál" sa používa od 14. storočia, ale pôvodne označovalo slobodných ľudí, alebo vo výname štedrý, v súvislosti so spoločenskými postojmi mal tiež význam otvorenosti a slobodomyseľnosti.

Výraz "liberalizmus" bol prvýkrát použitý v roku 1812 v Španielsku. V 1840-tych rokoch sa už bežne používal na označenie samostatného súboru politických ideí.

Zrod: najmä 19. storočie

Zdôrazňuje: prednosť jednotlivca

Predstavitelia - zakladatelia: J. Bentham (1748-1832), A.Smith (1723-1790), J. Mill (1773-1836), J.S.Mill (1806-1873).

Predstavitelia - nedávni alebo súčasní: F.Hayek,

HLAVNÉ MYŠLIENKY/ČRTY:

najvyššou hodnotou je sloboda, pod ktorou sa chápe najmä to, na čo má človek právo. Je to jednotiaci princíp liberálnej ideológie. Nejde ale o absolútne právo na slobodu konať. Ao napísal J.S.Mill: "moc smie byť oprávnene uplatnená na ktoromkoľvek príslušníkovi civilizovanej spoločnosti preto jeho vôli len za jediným účelom, a tým je zabrániť mu, aby škodil iným."

jednotlivec má práva, ktoré existujú nezávisle od vlády, vláda má ich chrániť a ktoré majú občania právo brániť aj proti vláde /teória prirodzených práv, feudalizmus málo rešpektoval práva jednotlivca, dnes sa hovorí o ľudských právach/. Podľa Locka: právo na život, slobodu a majetok, podľa Jeffersona: právo na život, slobodu a úsilie a šťastie.

jednotlivec je prvotný, všetko ostatné je druhotné

základom liberálnej spoločnosti je koncept zmluvy /spoločenskej, pracovnoprávnej…/

základom pluralizmu je tolerancia, t.j. ochota pripustiť názory, s ktorými nesúhlasíme /ale extrémna liberálnosť či zhovievavosť nie je to isté ako tolerancia - tolerovať zlo by sme nemali/.

ekonomický liberalizmus: charakteristický znak človeka je egoizmus, ktorý ako "neviditeľná ruka trhu" usmerňuje v prospech spoločného záujmu

hlavné hodnoty sú v oblasti ľudských možností a ľudského úsilia

univerzalizmus, t.j. viera, že práva a slobody a základné morálne hodnoty sú všeobecne platné, z toho vyplýva aj rovnosť pred zákonom. Liberáli majú na mysli rovnosť príležitostí alebo možností, absolútna rovnosť ale nie je žiaduca, pretože ľudia nemajú rovnaké schopnosti a výkony.

preferencia a obhajovanie tolerancie, pokiaľ ide o morálku a náboženstvo

prítomnosť ako začiatok a zdroj budúceho vývinu

Úloha štátu: zaručenie bezpečnosti jednotlivca a jeho vlastníctva, vytvorenie podmienok na jeho základnú činnosť - rozdiel oproti anarchistom. J.Locke: "kde niet zákona, niet slobody." Prví liberáli chápali štát ako nutné zlo, zdôrazňovali potrebu minimálneho štátu.

Politická moc vychádza zdola. Štát vytvárajú jedinci pre seba existuje preto, aby slúžil ich potrebám a záujmom. Štát ako neutrálny arbiter medzi jednotlivcami a skupinami. Dôležitosť legitimity politickej moci - v prípade straty legitimity, t.j. porušenia nepísanej zmluvy štátu s občanmi, je možné sa vzbúriť /Locke, Jefferson/. Dôležitosť legality, .tj. ústavnosti a zákonnosti /najmä tam, kde nie je písaná ústava/, vrátane rôznych metód deľby moci /Montesquieu/.

Politické strany: FDP, Liberal Democrats, ANO, Unie slobody/DEU

Problémy:

- ťažko stanoviť hranice toho, čo je nutné alebo prílišné obmedzenie slobody jednotlivca zo strany spoločnosti alebo štátu. Kontroverzné sú najmä otázky interrupcie, užívania drog, alkoholu, šírenia pornografie, eutanázie…

- nie je zhoda medzi liberálnymi mysliteľmi, ako uplatňovať princípy sociálne spravodlivosti v praxi.

- J.Rawls: ekonomická nerovnosť je zdôvodniteľná len vtedy, ak je na prospech najchudobnejších členov spoločnosti. Spravodlivá spoločnosť je taká, v ktorej je bohatstvo prerozdeľované prostredníctvom systému sociálnej starostlivosti v prospech chudobných.

- R.Nozick: právo na majetok nemožno porušovať v mene sociálnej spravodlivosti, a preto odmieta akúkoľvek predstavu o prerozdeľovaní bohatstva a s ňou aj všetky formy sociálnej starostlivosti. Nadobudnutie majetku musí byť ale právpoplatné, t.j. nebol ukradnutý alebo získaný iným spôsobom porušujúcim práva iných.

Zaujímavosti: najväčšou liberálnou demokraciou sveta je India.

Prví liberáli /obdobie klasického liberalizmus/ chceli, aby štát zasahoval do života občanov čo najmenej /negatívny koncept slobody - človek je do tej miery slobodný, do ktorej iní nezasahujú do jeho života/.
Neskoršie liberáli tvrdili, aby vláda zodpovedala za poskytovanie sociálnej starostlivosti, zdravotnej starostlivosti, dôchodkov a vzdelávania /obdobie moderného liberalizmu - 20. storočie/, kedže minimálny štát nebol schopný napraviť nespravodlivosti a obrovské nerovnosti, teda po politických aj vznik sociálnych a ekonomických práv, vplyv J.M.Keynesa - proti neobmedzenému súkromnému podnikaniu, odmietanie samoregulačných mechanizmov/.
Dnes prevláda neoliberalizmus, ktorý sa v mnohých smeroch vracia k pôvodným myšlienkam obdobia klasického liberalizmu.

„Úplný liberalizmus nie je možný: naráža na jednu z foriem „paradoxu slobody“ – neobmedzená sloboda zabíja slobodu“ /Boyer 1996, 64/.

Zdroj: Dr. Andrej ŠKOLKAY: Základy politológie, FMK UCM v Trnave, 2004
Apríl 2006
SMER-SD 32.6%
ĽS-HZDS 12.1%
SMK 9.3%
SNS 8.5%
SDKÚ-DS 8.1%
SF 6.4%
KSS 6.4%
ANO 2.6%
HZD 2.3%
KDH 9.8%
 Zdroj: FOCUS
Prečo by mali ísť občania Slovenska voliť?
Na základe čoho sa budete rozhodovať komu vo voľbách odovzdať svoj hlas?
 [ c ] 2006 Net & Web Services, s.r.o.