Zaujímavosť

- Konzervativizmus

Napriek tomu, že konzervativizmus je zo všetkých ideológií myšlienkovo najchudobnejší, možno práve preto je mimoriadne odolný z hľadiska prežitia.
Jeho súčasťou sú ale dva extrémne póly: autoritársky konzervativizmus, ktorý zásadne odmieta zmieriť sa so zmenami alebo sa dokonca pokúša vrátiť naspäť minulosť. Nájdeme ho v krajinách, v ktorých sa štátna moc koncentruje do rúk jednej osoby alebo malej skupiny ľudí, a kde sa štátna moc uplatňuje takým spôsobom, že sa nedá ani spochybniť, ani sa proti nej nedá postaviť /Saudská Arábia/.
Druhý extrém, t.j. snaha obnoviť minulosť, môže sa občas prejaviť vo forme konzervatívnej revolúcie /napr. Iránska revolúcia z roku 1979, Nežná revolúcia z roku 1989/.

Kým iné politické ideológie našli pôvod nemorálneho či trestného správania v spoločnosti, podľa konzervatívcov je tento pôvod v každom jednotlivcovi. Ľudia sú považovaní za morálne nedokonalé a nepolepšiteľné bytosti /doktrína prvotného hriechu/. Zločin nie je výsledok spoločenských podmienok, ale skôr je to dôsledok neovládnutých prirodzených inštinktov a túžob. Preto jediným účinným odstrašujúcim prostriedkom je prísne uplatňovaný zákon.
Úlohou práva nie je podporovať slobodu, ale zachovávať poriadok a daný politický systém.
Sloboda je najčastejšie chápaná ako dobrovoľné prijatie spoločenských povinností a väzieb jednotlivcami, ktorí si uvedomujú ich hodnotu. Spoločenské skupiny sa vytvárajú prirodzene, a nie prostredníctvom nejakej vedomej alebo dobrovoľnej zmluvy.
Abstraktné politické princípy môžu viesť k nebezpečným pokusom o pretvorenie sveta.

zrod: konzervatívne myšlienky a postoje existovali vždy, ale ako ideológia vzniká v reakcii na Francúzsku revolúciu, prvá polovica 18. storočia, reakcia na následné politické a ekonomické zmeny.

zdôrazňuje: správnosť existencie daného spoločenského poriadku a tradičných hodnôt, inštitúcií, nutnosť pomalých a ústavných zmien

Predstavitelia - zakladatelia: E.Burke (1729-1797) - Úvahy o revolúcii vo Francúzsku /1790/, A.Tocqueville, G.W.F.Hegel, B.Disraeli, neskôr F.A.Hayek,

Predstavitelia - súčasníci: M.Friedman, J.Sachs, R.Scruton, M.Novak.

HLAVNÉ MYŠLIENKY/ČRTY:

poriadok, stabilita, pomalé zmeny

pozitívny vzťah k tradíciam (všetky štruktúry, nech sú už akokoľvek staré, môžu v sebe obsahovať pretrvávajúce a stále životaschopné impulzy, zdroje a tendencie, z ktorých ľudia stále môžu mať nejaký prospech). G.K.Chesterton: "tradícia je demokracia zomrelých, v ktorej tí, ktorí náhodou prechádzajú okolo, musia rešpektovať hlas svojich predkov." Tradície poskytujú identitu, pocit spolupatričnosti a stability.

prítomnosť ako najvyššie štádium ku ktorému dospela spoločnosť. Úradná moc vzniká prirodzene, vládnutie by sa malo uplatňovať len v istých medziach a tieto hranice nestanovuje umelá dohoda, ale prirodzená zodpvoednosť, ktorá vyplýva z úradnej moci.

význam spoločenského poriadku a podozrievavý prístup k slobode /obetovanie slobody v záujme zachovania stability/

sympatie k súkromnému vlastníctvu, k súkromnému sektoru, k rodine a miestnemu spoločenstvu, k decentralizovanej štátnej moci. Majetok dáva istotu a podporuje množstvo ďalších hodnôt. Ten, kto vlastní a používa svoj majetok, bude pravdepodobne rešpektovať aj majetok druhých ľudí. Bude si tiež uvedomovať, že majetok je nutné zabezpečiť proti nezákonnosti. V tomto zmysle môže vlastníctvo podporovať tzv. konzervatívne hodnoty v podobe rešpektovania zákonov, úradov a spoločenského systému. Väčšina konzervatívcov tvrdí, že všetky práva, teda aj vlastnícke práva, sú spojené s povinnosťami. Preto je potrebné dosiahnuť rovnováhu medzi právami jednotlivcami a blahom spoločnosti.

spoločnosť s prirodzenou sociálno-politickou a ekonomickou nerovnosťou jednotlivcov a skupín, pretože ľudia sú chápaní ako psychologicky obmedzené a závislé stvorenia, ľudia sa boja izolácie a nestability, hľadajú bezpečie, nežijú a ani nemôžu žiť mimo spoločnosti.

náboženstvo a cirkev ako dôležitý stmeľujúci faktor ľudského spolužitia, predstavujúci morálne záruky jednoty spoločnosti, národa, stability a kontinuity jej vývoja. Preto ani morálne otázky nemôžu byť vecou rozhodnutia jednotlivca, lebo ak sa stane morálka záležitosťou osobnej voľby, spochybní sa morálna stavba spoločnosti a s ňou aj súdržnosť, na ktorej spočíva spoločenský poriadok Spoločnosť má preto právo chrániť sa tým, že bude podporovať určitý súbor zdieľaných hodnôt a názorov.

základom je rodina, spoločnosť je dôležitejšia ako jednotlivec, pretože pomáha formovať jeho charakter a osobnosť.

Úloha štátu: povinosť štátnej moci zdržať sa v maximálnej miere nežiaducich zásahov do jednotlivých oblastí spoločenského života a robiť všetko pre posilnenie funkcií rodiny, rôznych organizácií, združení a pod.
- silná a jednotná vláda, ale s obmedzenými kompetenciami

Politické strany: Republikánska strana, Konzervatívna strana, KDH, KDU-ČSL

Zdroj: Dr. Andrej ŠKOLKAY: Základy politológie, FMK UCM v Trnave, 2004
Máj 2006
SMER-SD 32%
SDKÚ-DS 11.4%
ĽS-HZDS 10.9%
SMK 10.8%
KDH 10.2%
SNS 9.2%
SF 6.2%
KSS 3.6%
ANO 1.5%
HZD 1.5%
 Zdroj: Štatistický úrad
Prečo by mali ísť občania Slovenska voliť?
Na základe čoho sa budete rozhodovať komu vo voľbách odovzdať svoj hlas?
 [ c ] 2006 Net & Web Services, s.r.o.