Zaujímavosť

- Socializmus

Zahŕňa najširšie spektrum tradícií a teórií. Presadil sa takmer na celom svete, s výnimkou USA a Kanady. Socializmus vznikol ako negatívna reakcia na sociálne a ekonomické podmienky raného kapitalizmu, v ktorých sa nachádzala nová trieda priemyselných robotníkov.
Prví socialisti často hľadali radikálne až revolučné alternatívy kapitalizmu.
Ch.Fourier vo Francúzsku a R.Owen vo Veľkej Británii sa pokúšali presadiť myšlienku komunít /falanga/ založených na láske a spolupráci. V súčasnosti kibuce v Izraeli.
K.Marx a F.Engels tvrdili, že odhalili historické zákony a cesty k zvrhnutiu kapitalizmu a nastoleniu socializmu a neskôr komunizmu.

Od druhej polovice 19. storočia sa charakter socializmu postupne menil. Na začiatku 1. svetovej vojny boli socialistické strany rozdelené na tie, ktoré sa usilovali o moc prostredníctvom volieb a na tie, ktoré hlásali potrebu revolúcie. Revoluční socialisti zvyčajne prijali názov "komunisti", kým reformní socialisti si ponechali názov "socialisti" alebo "sociálni demokrati." Vzorovou sociálno-demokratickou krajinou sa stalo Švédsko, prototypom revolučných socialistov Sovietske Rusko /neskôr ZSSR/.

Socialisti sú omnoho menej ochotní pripustiť /na rozdiel od liberálov alebo konzervatívcov/, že prirodzenosť človeka je nemenná, a že je daná od narodenia. Domnievajú sa, že človeka formujú životné skúsenosti a spoločesnké podmienky. Kým liberáli jasne rozlišujú medzi jednotlivcom a spoločnosťou, socialisti si myslia, že jedinec je neoddeliteľnou súčasťou spoločnosti. Liberáli a konzervatívci často tvrdia, že ľudia sú vo svojej podstate egoistickí a sledujú osobné záujmy. Socialisti pokladajú sebecké, zištné, materialistické či agresívne správanie skôr za produkt spoločnosti ako prírody. Tieto vlastnosti sú podľa nich produktom spoločnosti, ktorá podporuje a odmeňuje sebecké a zištné správanie. Preto kritizujú nadmerné bohatstvo, prípadne príliš nerovnomerne rozdelené príjmy. Príliš veľký majetok v rukách malého počtu ľudí je podľa socialistov nespravodlivý, lebo bohatstvo sa tvorí kolektívnym úsilím ľudí, a preto by ho mala vlastniť prevažne komunita a nie jednotlivci. Majetok vzbudzuje v ľuďoch lakomosť a materialistický postoj k životným cieľom. Majetok prehlbuje rozpory v spoločnosti.
Na rozdiel od liberálov a konzervatívcov si socialisti myslia, že prirodzeným vzťahom medzi ľuďmi je spolupráca a nie súťaživosť alebo konkurencia. Podľa socialistov konkurencia stavia ľudí proti sebe a podporuje v nich pocit odmietania či ignorovania ich sociálnej prirodzenosti. Podľa socialistov sa u spolupracujúcich jedincov skôr vyvinie priateľstvo, sympatie, starostlivosť a náklonnosť. Okrem toho vzniká synergický efekt.
Hoci socialisti veria v existenciu jednoty ľudstva, vždy dávali dôraz na záujmy robotníckej triedy. Podľa socialistov delenie na spoločenské triedy je najhlbším a politicky najdôležitejším delením, ktoré dominuje nad náboženskými, etnickými, rasovými a národnými hranicami. Vychádzajú pritom zo sociálnej nerovnosti spôsobenej kapitalizmom, kde sa robotnícka trieda považuje za vykorisťovanú a utláčanú. Tým sa vytvárajú predpoklady pre úspech socialistických myšlienok. Robotnícka trieda sa považuje za nositeľa sociálnych zmien a revolúcie. Modernejší sociálni demokrati ale prestali používať delenie z hľadiska vlastníctva majetku, a namiesto toho prijali delenie podľa profesnej skupiny. Ide tu teda skôr o nerovnaké rozdelenie príjmov ako nerovnaké rozdelenie hospodárskej moci. Preto sociálni demokrati nechcú úplne zrušenie triednych rozdielov, ale chcú len zmenšovanie rozdielov.

pôvod slova: socialis - spoločenský, prvýkrát použité v roku 1827, v 1840-tych rokoch bolo toto slovo známe už vo viacerých európskych štátoch

zrod: 19. storočie ako reakcia na rozšírenie liberalizmu a konzervativizmu a na vznik robotníckeho hnutia.

Koncom 19. storočia rozdelenie na marximus a socializmus (sociálnu demokraciu). Sociálna demokracia postupne v druhej polovici 20. storočia zavrhla plánovanie, namiesto toho uprednostňovala súžitie kapitalizmu voľného trhu a štátneho kolektivizmu. Snažila sa o určitú formu regulácie národného hospodárstva v záujme udržania ekonomického rastu a nízkej nezamestnanosti. V záujme reformy alebo humanizácie kapitalizmu, podpory rovnosti a likvidácie biedy, presadzovala rozsiahle programy sociálnej a zdravotnej starostlivosti.

V 20. storočí sa marxizmus rozdelil na euromarximus (revizionistický marxizmus) a marxizmus-leninizmus.

Tzv. eurokomunistické strany odmietli univerzálnosť poučení KSSZ, ideu revolúcie a tiež predstavu o diktatúre proletariátu, prijali tézu o pokojnom prechodu ku komunizmu, a prestali sa považovať za jediného predstaviteľa robotníckej triedy. Po roku 1989 niektoré z nich sa dokonca premenovali na "socialistické".

zdôrazňuje: rovnosť, slobodu, sociálnu spravodlivosť a solidaritu vízia ľudí žijúcich vo vzájomnej harmónii a mieri

Predstavitelia - zakladatelia: utopickí socialisti - Saint-Simon, Fourier, Owen, historickí materialisti K. Marx (1818-1883), F.Engels V.I.Lenin

HLAVNÉ MYŠLIENKY/ČRTY:

úloha ľudských vzťahov pri humanizácii človeka (komunita) - ľudia sú schopní prekonávať problémy skôr spolu ako jednotlivci, zdôrazňuje sa schopnosť spolupráce a ísť za určitým cieľom, namiesto aby uprednostňovali osobné záujmy. Socializmus je z morálneho hľadiska lepšou spoločnosťou ako kapitalizmus. Na rozdiel od marximu argumentujú sociálni demokrati morálnymi alebo náboženskými princípmi.

rovnosť - Najvyššou hodnotou človek a rešpektovanie jeho dôstojnosti. Myšlienka rovnosti odlišuje socializmus od liberalizmu a konzervativizmu. Väčšina dôležitých prejavov nerovnosti je výsledkom nerovného zaobchádzania zo strany spoločnosti a nie je výsledok nerovnakej genetickej alebo inej danosti. Socialistom ide preto o umožnenie plného rozvinutia potenciálu všetkých, nielen priviligovaných jedincov. Na rozdiel od maxistov-leninistov /komunistov/, socialisti nechcú rušiť súkromné vlastníctvo, ale len ho spravodlivejšie a rovnomernejšie prerozdeľovať.

ľudský blahobyt ako želateľný cieľ - kapitalizmus nevyhnutne produkuje sociálnu nespravodlivosť.

ľudská podstata ako aktivita

dejiny ako priestor v konečnom dôsledku prospešnej zmeny

Úloha štátu: pre revolučných marxistov bol štát nositeľom triedneho vykorisťovania, vystupoval v záujme kapitálu /buržoázie/ a proti záujmom pracujúcich. Štát bol teda buržoáznym štátom.

Politické strany: Sociálna demokracia, Socialistická strana, KSS, KSČM

Zaujímavosť: v dejinách sa často jednotlivé varianty socialistickej ideológie správali k sebe nepriateľskejšie ako voči iným ideológiám.

Zdroj: Dr. Andrej ŠKOLKAY: Základy politológie, FMK UCM v Trnave, 2004
Apríl 2006
SMER-SD 32.6%
ĽS-HZDS 12.1%
SMK 9.3%
SNS 8.5%
SDKÚ-DS 8.1%
SF 6.4%
KSS 6.4%
ANO 2.6%
HZD 2.3%
KDH 9.8%
 Zdroj: FOCUS
Prečo by mali ísť občania Slovenska voliť?
Na základe čoho sa budete rozhodovať komu vo voľbách odovzdať svoj hlas?
 [ c ] 2006 Net & Web Services, s.r.o.