Zaujímavosť

- Výraz "tretia cesta"


Výraz "tretia cesta" existuje najmenej od čias keď pápež Pius XII vyzval na konci 19. storočia na hľadanie tretej cesty medzi kapitalizmom a socializmom. Slovné spojenie "Tretia cesta" sa začalo výraznejšie presadzovať v žurnalistike i v odbornej literatúre od konca 1990-tych rokov, osobitne po víťazstve britských labouristov ako aj ďalších ľavicových strán v Európe v parlamentných voľbách. Termín „tretia cesta“ nemá v súčasnosti jednoznačný, univerzálne akceptovaný obsah. Prebieha diskusia, či "Tretia cesta" je naozaj treťou cestou, t.j. či je niečím zásadne novým, alebo či ide len o tradičnú sociálnu demokraciu prispôsobenú novým podmienkam, ktorá tak reaguje na výzvu Novej pravice z 1980-tych rokov, alebo či ide vlastne o sociálny liberalizmus. Tretia cesta odmieta tradičné socialistické morálne námietky voči kapitalizmu. Neexistuje jeden typ "tretej cesty". Spoločné je asi len zdôrazňovanie významu sociálne spravodlivej spoločnosti. Rozdiely sú najmä v chápaní ako dosiahnuť sociálne spravodlivú spoločnosť a čiastočne tiež v novej definícii sociálne spravodlivosti. Historický cieľ sociálnej demokracie - sociálne spravodlivá spoločnosť - zostáva, ale vplyvom zmien v spoločnosti a v ekonomike sa menia cesty k jeho dosiahnutiu. Nutnosť zásadnej zmeny sociálnodemokratickej politiky vyplýva podľa analýzy nemeckej SPD:
- zo zmien ekonomických podmienok v ostatných dvoch desaťročiach, a najmä v ostatnom desaťročí, čo zásadne obmedzuje možnosti národných vlád
- v kríze financovania sociálnych vymožeností zo štátneho rozpočtu
- v potrebe odstránenia „vnútorných zábran sociálneho štátu“, ktorá vychádza zo skúsenosti, že finančná pomoc štátu ľuďom v núdzi často nie je najlepšie riešenie, ale lepšie riešenie je solidárna spolupráca s inými ľuďmi, súkromnými a štátnymi organizáciami
- v potrebe nájsť novú rovnováhu medzi štátom a občianskou spoločnosťou
- v prechode k spoločnosti znalostí a informácií
- v potrebe získať voličov z rôznych skupín, vrátane nových profesií a žien
- v zmene v chápaní politiky a možností jej presadzovania.


Zdroj: Dr. Andrej ŠKOLKAY: Základy politológie, FMK UCM v Trnave, 2004
Výsledky parlamentných volieb
SMER-SD 29.14%
SDKÚ-DS 18.35%
SNS 11.73%
SMK 11.68%
ĽS-HZDS 8.79%
KDH 8.31%
 Zdroj: Štatistický úrad
Pôjdete voliť?
áno
ešte neviem
nie
Už viete koho budete voliť?
áno, jednoznačne
 25.13%
vyberám si medzi dvoma-troma stranami
 25.06%
rozhodnem sa tesne pred voľbami
 24.89%
nikoho, nikomu nedôverujem
 24.92%
Na základe čoho budete voliť?
podľa sympatie k lídrom
podľa programu
podľa činov v minulosti
volím menšie zlo
podľa odporúčania
Poznáte volebné programy politických strán?
áno, čítal som ich
poznám hlavné rozdiely
iba okrajovo
nepoznám
Prečo by mali ísť občania Slovenska voliť?
Na základe čoho sa budete rozhodovať komu vo voľbách odovzdať svoj hlas?
 [ c ] 2006 Net & Web Services, s.r.o.