Zaujímavosť

- Vývoj volebných pravidiel

Inštitút slobodných volieb je jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti. V postkomunistickom regióne odráža stav dodržiavania politických práv a slobôd.

Nové pravidlá volebnej súťaže nadviazali po roku 1989 na tradíciu pomerného volebného systému v medzivojnovom Československu. V prvých slobodných voľbách do Slovenskej národnej rady (SNR) v roku 1990 platila 3-percentná prahová klauzula pre vstup strán či koalícií do parlamentu. Voliči mohli na krajskej kandidátke pozmeniť poradie kandidátov pomocou štyroch preferenčných hlasov. Na federálnej úrovni platil 5-percentný prah pre vstup do Federálneho zhromaždenia. Voľby v roku 1992 predstavovali rozhodovanie o osude spoločného štátu. Na Slovensku sa po dohode strán pred voľbami zvýšila prahová klauzula pre vstup strany do SNR z 3 na 5 %. Zároveň sa zaviedli prísnejšie pravidlá pre koalície - dvoj- až trojčlenné koalície museli získať minimálne 7 % a viacčlenné koalície až 10 % platných hlasov. Na nové podmienky volebnej súťaže doplatila najmä roztrieštená občianska pravica, ktorá ostala pred bránami parlamentu napriek tomu, že vo voľbách dosiahla spolu 10 % hlasov (4 % ODU; 3,3 % DS-ODS; 2,3 % MOS). Prepad takmer štvrtiny hlasov (23,8 %) priniesol víťaznému HZDS toľko dodatočných mandátov, že so ziskom 37,3 % hlasov obsadilo v národnej rade takmer polovicu kresiel (74 zo 150). Nižší počet strán v parlamente (5) ani jednofarebná vláda HZDS však nepriniesli stabilitu vlády. Po krátkom období Moravčíkovej vlády nasledovali predčasné voľby na jeseň 1994.

VOĽBY 1994

Parlamentné voľby v roku 1994 priniesli oproti predvolebným prieskumom nečakané zvraty - HZDS získalo až 35 % hlasov a prekvapil aj výsledok ZRS. Hoci sa volebné pravidlá nemenili, opozičné HZDS dokonale využilo tzv. efekt mediálnej bomby. V prvý deň hlasovania sa v hlavnom spravodajstve STV objavil rozhovor s opozičným lídrom V. Mečiarom, ktorému bol údajne znemožnený výkon jeho volebného práva. Zinscenovaná reportáž s emotívnymi výrokmi politika je dodnes ukážkou mediálnej manipulácie a hrubého porušenia volebného zákona. Mečiarovej tretej vláde (1994-1998) Európska únia vyčítala neplnenie politických kritérií v oblasti demokracie, právneho štátu a menšinových práv. V tomto období sa HZDS pokúšalo presadiť zmenu volebného systému. Nové administratívne členenie naznačilo, že v prípade prechodu na väčšinový volebný systém by stanovené hranice okresov maximalizovali zisky hnutia. HZDS však nedokázalo presvedčiť svojich koaličných partnerov, aby podporili pre nich nevýhodnú zmenu. S blížiacim sa termínom volieb sa vládna koalícia dohodla aspoň na čiastkovej zmene volebného zákona. Zrušením volebných krajov a zavedením celoštátnej kandidátky sa posilnila pozícia strán so silným lídrom. Najspornejším zásahom do volebnej legislatívy však bola diskriminácia predvolebných koalícií v situácii, keď existovali dve silné opozičné zoskupenia - päťkoalícia SDK a trojkoalícia SMK. Pre koalície sa zaviedla požiadavka tzv. vnútrokoaličného kvóra (5 % hlasov pre každý subjekt v koalícii). Kvôli novým pravidlám sa SDK musela do volieb zaregistrovať ako volebná strana s jednotnou kandidátkou. Novela zákona zakázala aj kampaň v súkromných médiách a potlačila význam preferenčných hlasov. Zákon schválený len niekoľko mesiacov pred voľbami bol terčom kritiky doma aj v zahraničí.

VOĽBY 1998

Parlamentné voľby v roku 1998 boli hodnotené ako demokratické aj napriek mocenskej deformácii volebných pravidiel a zneužívaniu štátnej televízie. Nová vládna koalícia, SDK+SDĽ+SMK+SOP, sa zaviazala napraviť protiústavné kroky predchádzajúcej garnitúry. Po oprave zákona o komunálnych voľbách parlament schválil aj nový ústavný zákon o priamej voľbe prezidenta. Parlament sa však opravou volebného zákona zaoberal len okrajovo - malou novelou vrátil podmienky pre koalície do pôvodného stavu. Nedostatočnosť nápravy deformácií z roku 1998 odôvodnila vládna koalícia nutnosťou vypracovať komplexnú podobu volebného zákonodarstva. V roku 2000 sa vytvorila pracovná skupina zástupcov všetkých parlamentných strán, ktorá sa zaoberala balíkom volebných zákonov, týkajúcich sa volieb do obecných zastupiteľstiev, VÚC i volieb do NR SR. Prípravné práce sťažoval spor o počet samosprávnych krajov. Začiatkom roku 2001 skupina poslancov (L. Orosz a P. Kresák) predložila návrh novely na koaličnú radu, kde sa však KDH a SMK rozhodli zákon blokovať. Poslanecký návrh pritom riešil viaceré technické nedostatky volebného procesu a zvyšoval váhu hlasu voliča. Novela predpokladala znovuzavedenie štyroch volebných krajov, výrazné posilnenie váhy prednostných hlasov (od 3 % na úrovni kraja), reguláciu činnosti médií počas kampane, spôsob nastupovania náhradníkov v závislosti od získaných preferencií. Odporcovia novely z radov HZDS, SNS, SMK, KDH a OKS hlasovanie o návrhu odsúvali až do septembra 2001, kedy neprešiel do ďalšieho čítania. Nasledovali ďalšie pokusy presadiť v parlamente aspoň technické vylepšenia volebného zákona. Neuspel návrh Občianskeho oka a poslanca Slafkovského (DS) zaviesť do zákona ustanovenie o právach a povinnostiach volebných pozorovateľov a umožniť hlasovanie v zahraničí na zastupiteľských úradoch. Rovnako dopadol aj návrh poslanca Tatára (OKS) zakotviť volebný systém do Ústavy SR. V závere volebného obdobia nemali už žiadne racionálne návrhy nádej na úspech.

VOĽBY 2002

Aké teda platia pravidlá pre voľby 2002? Vo voľbách budú voliči vyberať spomedzi viac ako dvoch desiatok kandidátok strán či hnutí. Pre vstup do NR SR je potrebné získať minimálne 5 % platných hlasov. Voliči síce budú môcť meniť poradie na kandidátke pomocou štyroch prednostných krúžkov, možnosti kandidátov z nezvoliteľných miest sú však minimálne. Na zmenu poradia je potrebné získať viac prednostných hlasov než 10 % zisku strany celoštátne, čo je trikrát viac než predtým, keď sa vyžadovalo 10 % na úrovni kraja. Ak sa pri voľbách 1994 prekrúžkovali zo spodných "nezvoliteľných" miest do parlamentu až deviati kandidáti, v roku 1998 sa to už nepodarilo žiadnemu. Napriek vysokej obľube prednostných hlasov medzi voličmi (krúžkuje každý druhý volič), počet prípadov, keď sa preferencie uplatňujú, rapídne klesol. Nulový vplyv preferencií sa odráža aj pri nastupovaní náhradníkov do NR SR, kde strany nezohľadňujú preferenčné hlasy. Deravá legislatíva ostáva v oblasti médií, čo môže veľmi skomplikovať volebnú súťaž. V zahraničí sa voliť nebude a s voličským preukazom je možné voliť v ktorejkoľvek volebnej miestnosti na území SR.

Otvorenou ostáva otázka, čo sa stane s deformáciami volebného zákona po voľbách 2002. Niektoré strany predkladajú návrhy, ako zriadenie ôsmich volebných krajov, posilnenie vplyvu preferenčných hlasov, úprava kampane v médiách, zavedenie volebných kaucií a kvót na percentuálne zastúpenie žien na kandidátkach. Niektoré dokonca volajú po zmene volebného systému (HZDS chce 150 obvodov s jednokolovou voľbou, ÁNO 100 obvodov s dvojkolovou voľbou, Smer kombinovaný systém a SDKÚ hovorí o priamej voľbe poslancov). Po voľbách sa teda dá očakávať otvorenie diskusie o volebných pravidlách. Strany by však mali postupovať obozretne. K stabilizácii politického systému totiž môže prospieť len štandardný postup a prirodzený vývoj.

Zdroj: Peter Novotný, Občianske oko
Február 2006
SMER-SD 33.5%
ĽS-HZDS 11.5%
KDH 11.4%
SDKÚ-DS 11.1%
SMK 9.8%
SF 7.7%
SNS 5.5%
KSS 5.4%
HZD 2.4%
ANO 1%
 Zdroj: Štatistický úrad
Pôjdete voliť?
áno
ešte neviem
nie
Už viete koho budete voliť?
áno, jednoznačne
vyberám si medzi dvoma-troma stranami
rozhodnem sa tesne pred voľbami
nikoho, nikomu nedôverujem
Na základe čoho budete voliť?
podľa sympatie k lídrom
podľa programu
podľa činov v minulosti
volím menšie zlo
podľa odporúčania
Poznáte volebné programy politických strán?
áno, čítal som ich
 24.73%
poznám hlavné rozdiely
 25.2%
iba okrajovo
 24.82%
nepoznám
 25.25%
Prečo by mali ísť občania Slovenska voliť?
Na základe čoho sa budete rozhodovať komu vo voľbách odovzdať svoj hlas?
 [ c ] 2006 Net & Web Services, s.r.o.